"It's the journey, not the destination."
|
5/5/2020 0 Comments O Belly Dance #3: ATS® kostým Milé tribálky! Dovoľte, aby som sa s vami podelila o moju tretiu online prednáškú k belly dance v rámci cyklu sobotňajších prednášok s podtitulom "pôvod, história, inšpirácie". Prednáška bola tentokrát o ATS® kostýme, o jeho samotnom vzniku, o pôvode kostýmu ako eklektickej fúzie z rôznorodých kultúr a ako demonštrácia bohatosti materiálnej kultúry rôznych etnických komunít od Severnej Afriky naprieč Centrálnou Áziou, až po Indiu. Okrem záznamu z prednášky cez ZOOM by som s vami chcela zdieľať aj písomný príspevok odkazujúci na pár zdrojov a vizuálnych materiálov, ktoré nájdete pod videom. Enjoy! "Tribál" štýl kostýmovaniaKostýmovanie pre tzv. "tribal" štýl brušného tanca možno s určitosťou označiť ako eklektický a svojim charakterom reflektuje mnoho kultúrnych vplyvov. Poďme si to bližšie rozpracovať. V prvom rade si treba uvedomiť, že ATS kostým bol vytvorený pre účely performatívneho umenia, teda zjednodušne povedané ~ vystupovania. Kostým nemá byť v žiadnom prípade replikou folklórneho alebo "tradičného" spôsobu odievania. Ako "fusion artists" reflektujeme našim kostýmom aj fúziu etnických vplyvov a "orientálnych" kultúr, ktoré sú zdrojom našej inšpirácie. Keď hovoríme o zdroji inšpirácie z "orientálnych" kultúr, mám na mysli oblasť od Blízkeho Východu, severnej Afriky, centrálnej Ázie, Indie a miest medzi týmito teritóriami. Netreba však opomenúť inšpirácie, ktoré pochádzajú aj z Európy (napr. flamenco). Vo všeobecnosti sa dá tvrdiť, že sú to krajiny, ktorými prechádza tzv. "Romani Trail", teda krajiny, cez ktoré putovali tzv. "gypsies"1 zo západnej Indie až do severnej Afriky, či Európy. 1 Slovo "gypsies" sa v anglicky hovoriacom svete vrátane vedeckej terminológie používa na označenie rôznych nomádskych komunít bez ohľadu na ich etnický pôvod a identitu (Čierno-biele svety: Rómovia v majoritnej spoločnost na Slovensku, 2015) Tu treba podotknúť, že každá skupina má svoj unikátny spôsob v zdobení sa vo finále. Aj keď komponenty pre zdobenie sú naprieč komunitou "kvázi" univerzálne, každá skupina môže vo výsledku vyzerať inak.
 Počiatky a prvé kostýmové pokusy Fat Chance Belly Dance Vo všeobecnosti sa dá tvrdiť, v tribal štýle tanca obľubujeme ťažšie látky oproti ľahkým látkam v klasickej kabaretnej štylizácii. Oproti ľahkej šifónovej látke alebo inému trblietavému typu látky, preferujeme napríklad prírodné látky ako bavlnu, ľan, hodváb, brokát či zamat. V obľube sú taktiež starožitné látky, ako napríklad tzv. "tulle bi telli", "assuit" alebo "assyut", ktorý pochádza z rovnomenného mesta Assyut v Egypte, bol exportovaný najmä v 20. rokoch 20. storočia na Západ, v čase Golden Era a popularitu medzi tribal tanečnicami získal najmä vďaka Jamile Salimpour. Pre zdobenie tribálových kostýmov sa oproti klasickému kabaretnému kostýmu používajú komponenty z kovu, z rôznych minerálov, či zo zrkadielok rôznej veľkosti. Poďme sa pozrieť na inšpirácie a pôvod jednotlivých častí kostýmu a iných komponentov.
Čólí ~ choli ~ चोलीČólí je ženské oblečenie, ktoré slúži ako blúza, ktorá zakrýva vrchnú časť tela. Čólí ako také je rozšírené v krajinách ako India, Nepál a Srí Lanka a nosí sa aj dnes v kombinácii so sárí.  Masha Archer v indickom čolí Za prínos čólí do tribál kostýmu vďačíme Mashy Archer, tzv. starej mame Fat Chance Belly Dance, ktorá sa inšpirovala u žien z domorodých etník v regiónoch západnej a centrálnej Indie, v štátoch Radžasthán, Gudžarát alebo Madhjapradéš, ktoré nosia tradične čolí v kombinácii so sukňou a šatkou.  Carolena, ako dlhoročná žiačka Mashy Archer si tento etnický doplnok osvojila a preniesla do Fat Chance Belly Dance. V kostýmovaní sa využíva čólí buď v tradičnom použití alebo v "modernom" - teda prispôsobenom, kedy sa vzor čólí vyhotovuje ako poloblúzka, na ktorej sa nosí peniažková podprsenka. Tá je vyrobená napr. zo zamatu, bavlny alebo inej štrečovej látky.
Viac sa dozviete v rozsiahlejšom príspevku venovanému čolí a jeho moderným obmenám v mojom blogu. Peniažková podprsenka ~ Coin BraAsi nebude prekvapením, že inšpiráciou pre tento komponent je samotná Jamila Salimpour. K tomu sa nám viaže príbeh, o ktorom rozpráva Jamila v príspevku "The Saga of the Coin Girdle".
Jamila spomína ako koncom 50. tych rokov v Los Angeles videla v známej reštaurácii The Greek Village úžasnú tanečnicu, Helenu Kallianiotes, ktorá tancovala v podprsenke, kde boli peniažky umiestnené "krížom krážom" a vydávali zvonivý zvuk. Jamila taktiež čas od času pózovala v School of Designing v Los Angeles, kde spoznala Boba Mackieho. Bob požiadal Jamilu, či by nemohla učiť jeho manželku, Marianne, brušný tanec, aby sa po pôrode dostala späť do formy. Jamila neskôr opisuje, ako bola Marianne prirodzený talent pre tento tanec a inšpirovala Boba natoľko, že jej vytvoril sériu kostýmov, medzi inými aj podprsenku, kde boli peniažky prišité podľa vzoru "rybých šupín". Čiže oveľa hustejšie a tak, ako môžeme vidieť neskôr u Mashy Archer a Fat Chance Belly Dance.  Detail podprsenky Mashy Archer, fotografia od jej manžela, fotografa, Charlesa Archera  Masha Archer, vľavo, v peniažkovej podprsenke s ďalšími etnickými doplnkami
Pantalúny ~ şalvar
Sukňa ~ Flying Skirt Sukne, čím väčšie, tým lepšie! Sukne v ATS sú absolútne dominantnou časťou kostýmu, ktoré instantne chytí oko diváka. Sukňu do štandartného ATS kostýmu priniesla do Fat Chance Belly Dance tanečnica Paulette Rees-Denis, ktorá ju prvotne priniesla ako doplnok z tzv. Renaissance Pleasure Fair. Od vtedy sa jej používanie ustálilo, pretože tanečnice s takouto sukňou pôsobili ešte majestátnejšie.
V Indii ešte ostaneme, pretože v ATS sa môžeme stretnúť aj so sukňami, ktoré sú pôvodom odevom nomádskych komunít zo Západnej Indie. Takýmito nomádskymi komunitami sú Bandžara z Radžasthánu a Kutchi Rabari.
 Banjara  Kutchi Rabari Opasok ~ Šatka ~ Tassel Belt Opasok je neoddeliteľnou súčasťou ATS kostýmu, ktorý nám pri tancovaní zvýrazňuje boky. Šatku si upíname okolo bokov, aby sme zvýraznili oblosť našich bokov na sukni, ktorá je tvarovaná do tvaru A.
Častokrát môžeme vidieť okolo bokov aj opasok so strapcami, tzv. "tassel belt". Inšpiráciu pre tento strapcový opasok môžeme nájsť v krajinách Centrálnej Ázie, ako napríklad Afganistan, Turkménsko a Uzbekistan, kde sú rôzne typy strapcov súčasťou ľudového odevu alebo zdobenia sa. Tieto strapce často obsahujú korálky a kovové ozdoby.
 Afgánska Kuchi Kurta so strapcami Turban Old School Fat Chance Belly Dance Pokrývku hlavy priniesla už Masha Archer a Fat Chance Belly Dance posunuli toto zdobenie kvôli množstvu šperkov na turban. Turban je ako koruna pre ATS tanečnicu. Opticky jej dodáva výšku a tiež majestátnosť. Turbany sa dajú viazať rôznymi spôsobmi, záleží od typu tváre tanečnice. Pre zaviazanie turbanu potrebujete základnú látku a minimálne ďalšiu jednu ozdobnú látku. Tanečnice si podľa svojej estetiky pripínajú na turban rôzne etnické prívesky a prípadne umelé kvety. Inšpiráciu pre turban môžeme nájsť u Berberov z oblasti Severnej Afriky, najmä Alžírska a Maroka.  Zľava Alžírska žena z Oud Nail a berberské ženy z Maroka. Je pravdou, že turbany sú známkou "old school" ATS a veľa tanečníc preferuje kostým zjednodušovať a nahrádzať napr. čelenkami, keďže turban je náročné dobre uviazať, ozdobiť a taktiež má značnú váhu. Avšak na druhej strane je to podľa môjho názoru naozaj signifikantný znak ATS, ktorému sa oplatí venovať pozornosť. Viac o turbanoch v samostatnom blogu, ktorý pre vás pripravujem.  Berberské ženy z pohoria Atlas, Maroko Na koniecVerím, že vám bol tento blog trochu nápomocný pri spoznávaní pôvodu kostýmovania v ATS. Odporúčam vám spraviť si vlastný prieskum, keďže si uvedomujem, že tento príspevok nie je ani zďaleka všeobsahujúci. Cieľom vlastne ani nebolo na 100% obsiahnuť všetko o kostýmovaní, ako skôr poskytnúť čiastočný vhľad do pôvodu kostýmu, ktorý je ovplyvnený rôznymi vzdialenými kultúrami. Kostýmovanie v ATS bolo a aj v súčasnosti je estetickou záležitosťou každej skupiny, každého "kmeňu". Prispôsobuje sa však nielen chuti, ale aj účelu s akým idete vystupovať. Navodzuje atmosféru pre umelecké vystúpenie a je vo finále umením v pohybe. Ide však o kultúrne vypožičiavanie si, o kultúrnu fúziu, o modernú etnickú štylizáciu, s ktorou ako tanečnice pracujeme. Môj apel na komunitu je, aby sa nielen vizuálne inšpirovala, ale pokiaľ možno vzdelávala v tejto oblasti a najmä vždy narábala s rešpektom voči kultúram, od ktorých si vypožičiavame tieto inšpirácie. Viac o šperkoch v ATS v inom blogu.
0 Comments
Masha Archer a detail na jej kostým. Fotka spravená jej manželom Charlesom Archerom. Rada by som sa s vami podelila o moju druhú online prednáškú k belly dance v rámci cyklu sobotňajších prednášok s podtitulom "pôvod, história, inšpirácie". Prednáška je o začiatkoch American Tribal Style, o vizionárke Mashe Archer a neskôr Carolene Nericcio, ktorá sformovala Fat Chance Belly Dance. Okrem záznamu z prednášky cez ZOOM by som s vami chcela zdieľať aj písomný príspevok odkazujúci na pár zdrojov a vizuálnych materiálov, ktoré nájdete pod videom. Enjoy! Masha Archer ~ stará mama Fat Chance Belly DanceDá sa povedať, že počiatky synchronizovanej, skupinovej, tzv. improvizovanej choreografie možno pripísať Mashe Archer. Masha Archer sa narodila v Kyjeve v rodine umelcov, jej otec bol sochár a jej mama maliarka. Presťahovali sa do USA a neskôr Masha študovala umenie v New Yorku. Mashu by som najlepšie opísala ako vizuálnu umelkyňu, ktorá tanec využívala v danom období (70. a 80. roky) ako prostriedok komunikácie jej vízie krásy.  Masha Archer v jej opulentnej kráse
Začiatkom 70. rokov Masha Archer založila skupinu San Francisco Classic Dance Troupe. Masha vyvinula svoju vlastnú interpretáciu brušného tanca, sčasti ako spôsob ako vyňať orientálny tanec z reštaurácií a nočných klubov v San Franciscu, ktoré boli v tom období jediným miestom pre vystúpenia orientálnych tanečníc. Masha prezentovala tanec ako umenie a nepáčilo sa jej, keď interferovalo so stolovaním zákazníkov. Zakázala jej tanečniciam tancovať v podnikoch a preniesla vystúpenia do galérií a na rôzne verejné kultúrne podujatia.  Masha Archer s jej skupinou San Francisco Classic Dance Troupe vystupuje pred San Francisco City Hall S tým súvisela aj sloboda pre jej víziu kostýmu. Majitelia nočných podnikov chceli vidieť tanečnice na podpätkoch s odhalenými nohami, a Masha chcela pantalúny (široké padavé nohavice), majitelia tanečnice v podprsenkách, Masha vniesla do kostýmovania cholí, majitelia chceli tanečnice s rozpustenými, najlepšie blond vlasmi a Masha využívala na zakrytie vlasov textílie, ktoré ozdobovala množstvom šperkov. Tento typ kostýmu nielen vyzdvihol krásu tanečnice, ale jej mal dodávať silu. Silu tanečnice tiež podporovala skupina ostatných tanečníc. Hovorila: "Sme jeden kmeň, ktorý komunikuje". Úlohou celej skupiny bolo podporovať sa navzájom a tiež sólo tanečnicu. Masha chcela, aby tanečnica kontrolovala svoje publikum a nie naopak. Tanečnicu ostentatívne oceňovali ostatné tanečnice, ktoré z nej nemohli strhnúť pozornosť. Tak dávali publiku najavo vzácnosť chvíle, kedy im tanečnica prezentovala svoju krásu a tanec ako umenie. "There is nothing more beautiful and more dignified than you." ~ Masha Archer
Carolena NericcioCarolena začala tancovať u Mashy Archer, keď mala len 14 rokov a zostala pri svojej učiteľke 7 rokov. Carolena nasledovala Mashu v jej krokoch, ako sama opisuje, s takmer božskou oddanosťou, ako svoju "guru". Carolena hovorí s nadnesením, že "vyrástla na ostrove, kde tento druh brušného tanca bol jediným brušným tancom". Čím naznačuje, že pre ňu to bola jedina forma brušného tanca, aký poznala a nemala dôvod spochybňovať učenie Mashy alebo klásť otázky.  Mladá Carolena v San Francisco Classic Dance Troupe
American Tribal Style ~ krátky opisDôležitým prvkom tanečného systému American Tribal Style ako sofistikovaného tanca je improvizovaná choreografia. Celý čas ide o súhru medzi tanečnicami, pričom skupinu vedie vedúca tanečnica, ktorá dáva signály ostatným tanečniciam (rukami, hlavou, ktoré sú v podstate neviditeľné publiku, lebo vyzerajú ako prvky) a tie ju potom nasledujú. Ide o dynamickú súhru prvkov, kedy vedúca tanečnica odovzdáva zmenou formácie vedenie inej tanečnici a tá opäť ďalšej. Improvizuje sa s vopred naučenými prvkami a kombami prvkov, ktoré sú naznačené v signáloch od vedúcej tanečnice. Výsledný efekt tanca je veľmi ladný tanec založený na súhre tanečníc, je improvizovanou choreografiou, ktorú tancujú tanečnice v dynamickom víre pohybov a farieb. Fat Chance Belly Dance Fat Chance Belly Dance Fat Chance Belly Dance založila Carolena Nericcio v roku 1987. Skupina sa veľmi rýchlo etablovala na belly dance scéne v San Franciscu, v tzv. Bay Area. Spočiatku začali vystupovať na alternatívnych podujatiach, ako napr. Tatoo Fairs, pretože spoločným znakom skupiny bolo tetovanie, čo bola viac menej náhoda. Neskôr posunula FCBD na populárne a prestížne podujatia ako napríklad San Francisco Ethnic Festival, kedy doslova preniesla formát z malých kaviarničiek na pódia divadiel. Je pravdou, že Carolena so svojím prístupom priťahovala alternatívne skupiny, ktoré chceli tancovať brušný tanec, ale akosi "nezapadali do obrazu brušných tanečníc". Carolena práve tu uplatňovala myšlienku, ktorú si vzala od Mashy, o atmosfére, ktorá ani zďaleka nie je súťaživa, ale práve naopak, podporujúca a ponúka priestor pre všetkých.  V štúdiu Fat Chance Belly Dance bol priestor a i v súčasnosti je, pre alternatívu a otvorenú myseľ.
Rada by som sa s vami podelila o moju prvú online prednáškú k belly dance v rámci cyklu sobotňajších prednášok s podtitulom "pôvod, história, inšpirácie". Prednáška je o "Jamile Salimpour a Bal Anat", ktorá je považovaná za matku tribal fusion bellydance / fusion bellydance / tribal bellydance, a ktorej životné dielo a prínos pre moderný štylizovaný belly dance by mala poznať každá tanečnica! Jej príbeh je neskutočne facinujúci! Okrem videa z prednášky by som s vami chcela zdieľať aj písomný príspevok odkazujúci na pár zdrojov a vizuálnych materiálov, ktoré nájdete pod videom. Enjoy! Jamila Salimpour (1926 - 2017)Jamila Salimpour sa narodila v roku 1926 ako Giuseppina Carmela Angela Geraci v meste New York. Jej rodičia, Angela a Thithiniu, boli obaja sicílskeho pôvodu. Jej otec, ktorý bol v sicílskom námorníctve a slúžil počas prvej svetovej vojny v Egypte a neskôr aj v iných "orientálnych" krajinách ako Tunisko, Alžírsko, Sýria, bol pre Jamilu prvou inšpiráciou a kontaktom s brušným tancom. Zo svojich ciest prinášal domov veľa autentických príbehov a dokonca bol majstrom v napodobňovaní etnických tancov, ktoré na svojich cestach zočil. Malá Jamila jeho pohyby samozrejme imitovala a neskutočne ju to fascinovali. Od malička bola teda fascinovaná tancom a hudbou Blízkeho Východu, čo ju predurčilo na cestu objavovania pôvodu, histórie a tanečného slovníka orientálneho tanca. Jamila Salimpour začala jej kariéru vo veku 16 rokov v Ringling Brothers Circus ako tanečná akrobatka, kedy mala vo svojom čísle napríklad päť slonov, tanec na chrbte koňa, či predvádzala vzdušnú akrobaciu. Keď ju táto prvá skúsenosť naplnila, odišla do Los Angeles, zatiaľ čo jej rodičia sa vrátili na Sicíliu.
Keďže v danej dobe, druhá polovica 40. rokov, nemala Jamila možnosť študovať brušný tanec na profesionálnej úrovni, tieto zdroje jej poslúžili na prvú analýzu a "rekonštrukciu" brušného tanca, kedy začala mentálne katalogizovať tanečné pohyby. Navyše ju Hyganoosh povzbudzovala vo vystupovaní a tak začala Jamila tancovať na rôznych komunitných kultúrnych podujatiach a neskôr aj v orientálnych kluboch ako napríklad v The Greek Villlage na Hollywood Boulevard či v klube Fez.
Vtedy ešte Jamila nevedela, že deformácia nôh jej dcéry je vlastne požehnaním. Okrem toho, že sa jej vďaka baletu výrazne zlepšila postúra, dal jej potrebné teoretické základy na výuku tanca. Suhaila začala učiť v Salimpour School, keď mala 14 rokov. Okrem jej školy, vlastnila Jamila v San Franciscu aj orientálny tanečný klub s názvom "Bagdad Cabaret", kde pozývala tanečnice a tanečníkov z Egyptu, Maroka, Libanonu, Turecka, atď. Bolo veľmi dôležité mať k dispozícii všetky tieto rôzne tanečné štýly, ktoré mohla interpretovať ďalej svojim študentom. Okrem tanca sa v tomto období rozvíjala hudba, kedy sa z jednoduchých 4/4 rytmov pretavovala hudba do komplikovaných hudobných kompozícií. S hudbou sa menil aj charakter tanca, od improvizácií ku choreografiám.
V roku 1978 mala Jamila dostatok materiálu, aby vydala "The New Danse Orientale", knižný manuál pre výuku brušného tanca, ktorý dnes poznáme ako "Jamila format".
Bal Anat V roku 1967 začalo veľa z Jamiliných študentiek chýbať na jej sobotňajších hodinách. Dostalo sa jej do uší, že chodia vystupovať na tzv. "Renaissance Pleasure Fair", kde mohol prísť každý, kto mal kostým zadarmo. V nasledujúcom roku zformovala skupinu Bal Anat, ktorá vystupovala na tomto festival v štýle "varieté šou". Bal Anat znamená v preklade "tanec bohyne Matky" (z fr. bal - tanec, Anat - egyptská bohyňa matka). V jednotlivých číslach sa objavili napríklad kúzelníci, Gilli Gilli z Egyptu a Hassan z Maroka. Šou bola akousi prehliadkou kmeňov, ktoré prezentovali svoje folklórne tance. Na ľudí to pôsobilo autenticky, ale išlo o z polovice fantáziu. V šou sa tancoval napríklad alžírsky tanec, tanečnice z kmeňa Ouled Nail z Alžírska, Kashlama tanečnice z Turecka, tanečník z podnosom, šabľový tanec, prvýkrát sa na pódiu objavili také špeciality ako tanec s hadom. Skupina Bal Anat začala svoju cestu v roku 1968 a aktívne pôsobí aj dnes pod vedením Suhaily Salimpour. Video z vystúpenia Bal Anatu na Renaissance Pleasure Fair z roku 1974. Zdroje:
SALIMPOUR, J.: Jamila's Article Book. El Cerrito, CA : Suhaila International, LLC., 2013 SALIMPOUR, J.: The New Danse Orientale, 2013 (prvá ed. 1978) |
Denise Charbó
Dancer. Yogini. Seeker. Archives
January 2021
CategoriesAll Belly Dance Vystúpenia História Brušného Tanca História Brušného Tanca Zo života Brušnej Tanečnice Zo života Brušnej Tanečnice |
RSS Feed